9. Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,
10. už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.
11. Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.
12. Vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?
13. Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač,
14. aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma.