6. Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.
7. Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.
8. Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude.
9. Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,
10. už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.
11. Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.
12. Vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?
13. Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač,
14. aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma.
15. Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.