15. Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.
16. Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.
17. Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
18. že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?
19. Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?
20. Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
21. Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?
22. Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude.“