1. Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
2. Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,
3. tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.
4. Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? A do súmraku iba zmietam sa.
5. Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.
6. Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.
7. Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.