1. Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
2. Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,
3. tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.
4. Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? A do súmraku iba zmietam sa.
5. Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.
6. Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.
7. Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.
8. Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude.
9. Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,
10. už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.
11. Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.
12. Vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?