15. Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma, keď koryto jej vody opustia,
16. ktoré ľadmi skalené bývajú a snehy v sebe skryté mávajú,
17. lež v horúčavách zaraz opľasnejú a v čase pále stadiaľ tratia sa.
18. To pre ne cesty pomýlia si pocestní a púšťou blúdia, zhynú napokon.
19. Vyzerajú ich pocestní temanskí a tlupy sábske na ne čakajú.
20. Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa, že došli až k nim, sklamali sa však.
21. Aj vy ste teraz práve takí voči mne, ste preľaknutí, hrôzu cítite.
22. Či vravel som vám: Dajte mi voľačo, darujte mi čosi z imania!?
23. Alebo: Vysloboďte ma z rúk nepriateľa a vykúpte ma z moci zlostníka!?