11. Kde silu beriem, že schopný som vydržať? A načo ešte život držím si?
12. Je moja sila akoby zo skaly a moje telo ako zo spieže?
13. Či niet pre mňa už nijakej záchrany a odňatá mi je každá opora?
14. Veď nešťastného musí priateľ ľutovať, hoci pred Všemocným bázeň potratil.
15. Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma, keď koryto jej vody opustia,
16. ktoré ľadmi skalené bývajú a snehy v sebe skryté mávajú,
17. lež v horúčavách zaraz opľasnejú a v čase pále stadiaľ tratia sa.
18. To pre ne cesty pomýlia si pocestní a púšťou blúdia, zhynú napokon.
19. Vyzerajú ich pocestní temanskí a tlupy sábske na ne čakajú.
20. Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa, že došli až k nim, sklamali sa však.
21. Aj vy ste teraz práve takí voči mne, ste preľaknutí, hrôzu cítite.
22. Či vravel som vám: Dajte mi voľačo, darujte mi čosi z imania!?
23. Alebo: Vysloboďte ma z rúk nepriateľa a vykúpte ma z moci zlostníka!?
24. Poučte ma a ja budem mlčať. Ak som v niečom schybil, vysvetlite mi!
25. Veď priame slová sú také pôsobivé, lež vaše hany čože dokážu?
26. Či zamýšľate iba slová súdiť? Var’ vetru platia kriky zúfalca?
27. Aj o sirotu by ste losovali a priateľa by ste predali.