6. Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy.
7. Človek si sám plodí trápenie, ako z ohňa vyletujú iskry.
8. Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo.
9. Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!
10. Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí.
11. Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí.
12. Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu.
13. Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia.
14. Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci.
15. Úbožiaka chráni pred mečom ich úst, pred zlými rukami bedára,
16. takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si.
17. Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj!
18. On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj.
19. Zo šiestich súžení ťa vyslobodí, siedme zlo ťa už nestihne.