4. Jeho deti blaho nedosiahnu, v bránach zdeptajú ich, zástancu nemajú.
5. Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie.
6. Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy.
7. Človek si sám plodí trápenie, ako z ohňa vyletujú iskry.
8. Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo.
9. Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!
10. Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí.
11. Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí.
12. Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu.
13. Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia.
14. Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci.
15. Úbožiaka chráni pred mečom ich úst, pred zlými rukami bedára,
16. takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si.