3. Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver’ nebom nikto zaiste.
4. Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet.
5. Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia?
6. Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská.
7. Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa.
8. Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel.
9. Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa.
10. Keď sa mu (raz) kýchne, až sa zablysne, jeho oči sú sťa brvy zornice.
11. Z jeho pažeráka jak by plameň šiel, sťaby sršali tiež iskry ohnivé.
12. Z jeho nozdier para vystupuje ver’ jak z hrnca na ohni, keď je vo vare.