1. Nádej (muža) bude veru zmarená, pri pohľade naňho hneď sa vyvráti.
2. Nenapajedí sa, keď ho vyrušia? Ktože vtedy pred ním môže vydržať?
3. Kto sprotivil sa mu, a zachránil sa? Pod šírym ver’ nebom nikto zaiste.
4. Tiež o údoch jeho mlčať nebudem, a o jeho moci, ktorej rovnej niet.
5. Ktože môže zobliecť vrchný odev mu, do dvojitého mu vniknúť brnenia?
6. Brány tlamy jeho ktože rozovrie? Hrôza obkľučuje jeho zubiská.
7. Ako husté štíty jeho chrbát je, pospájané tmelom sťaby z kremeňa.
8. Tesno jeden s druhým pospájané sú, ani dych by cez ne vskutku neprešiel.
9. Priliehajú takto k sebe navzájom, držia pohromade, nerozštiepia sa.