1. Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2. „Možno s tebou hovoriť? Veď skleslý si! Kto však mohol by sa zdržať slova?
3. Mnohých si zaiste poučoval, utužoval ochabnuté ruky,
4. posilňoval chvejúce sa nohy, obodroval slovom nestálych.
5. Keď to prišlo na teba, mrzíš sa, keď sa ťa to dotklo, si skľúčený.
6. Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, na život dobrý nespoliehaš sa?
7. Len si spomeň: Nevinný var’ zhynul? A či dobrí vyhubení boli?
8. Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich aj žnú.
9. Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.
10. Leva rev, vysk levice (umĺknu hneď), zuby ich levíčat sa vylámu.