20. Dávaš, aby skákal sťaby kobylka? Jak je hrozne hrdé jeho erdžanie!
21. Dupká po rovine, mocne vzpína sa, a potom sa proti zbraniam vyrúti.
22. Chichoce sa strachu, desu nepozná, pred taseným mečom neustúpi on.
23. Len tak na ňom tulec zvučne hrkoce, kopija sa blýska, oštep takisto.
24. Bujný, nepokojný, sťaby hltal zem, zadržať sa nedá, keď roh zazneje.
25. Keď poľnica zvrieskne, »Hihi!« zarehce a bitku zďaleka už on zavetrí, hromovanie vodcov, pokrik vojnový.
26. Jastrab operí sa podľa tvojho umu, aby letel na juh, krídla rozvinul?
27. Orol na tvoj rozkaz vzlietne do výšky, hniezdo postaví si veľmi vysoko?
28. Na brale on sídli, tamtiež nocúva, na útese skalnom, jak by v pevnosti.
29. Stadiaľ vyhľadáva svoju potravu, takto jeho oči jastria do diaľky.
30. Krv si posrkujú jeho mláďatá, zdochliny kde jesto, tam je aj on hneď.“