13. Pštros má zasa krídla veľmi svižné ver’ a perie má hybké, taktiež perute.
14. Keď si on do zeme vajcia nakladie, potom si ich v piesku (telom) zahrieva,
15. zabúda, že noha ich tam rozšliape, aj divá zver ich tam môže rozdláviť.
16. K mladým krutý býva jak by k nevlastným, že sa darmo trápi, to ho nemrzí.
17. To Boh pozbavil ho (všetkej) múdrosti a nedal mu podiel na rozumnosti.
18. Lež ak do výšky sa letom povznesie, vysmeje sa z koňa, z jazdca jeho tiež.
19. Ty to azda dávaš silu koňovi, šiju jeho hrivou priodievaš ty?
20. Dávaš, aby skákal sťaby kobylka? Jak je hrozne hrdé jeho erdžanie!
21. Dupká po rovine, mocne vzpína sa, a potom sa proti zbraniam vyrúti.
22. Chichoce sa strachu, desu nepozná, pred taseným mečom neustúpi on.
23. Len tak na ňom tulec zvučne hrkoce, kopija sa blýska, oštep takisto.
24. Bujný, nepokojný, sťaby hltal zem, zadržať sa nedá, keď roh zazneje.
25. Keď poľnica zvrieskne, »Hihi!« zarehce a bitku zďaleka už on zavetrí, hromovanie vodcov, pokrik vojnový.