8. Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,
9. keď som za odev mu oblak pridelil, ako plienky zasa mračno pošmúrne?
10. Potom som ho sputnal svojím zákonom, vložil som naň zámok, dvoje brány tiež.
11. Povedal som: »Potiaľ smieš, ďalej nie, tu sa už rozbije pýcha tvojich vĺn.«
12. Či za svojich dní si dal ránu rozkazy a zorničke si určil miesto jej,
13. aby zachytila zeme okraje, a tak hriešnici z nej boli zmetení?
14. Jak smola pečatná, tak sa premieňa, ona sa jak rúcho líči farbami.
15. Hriešnikom ich svetla nedostane sa, napriahnuté rameno sa už doláme.
16. Vari až ku žriedlam mora došiel si, na dne hlbočiny si sa prechádzal?
17. Tebe brány smrti ukázali sa, alebo si videl brány temravy?
18. Po šíravách zeme si sa rozhliadol? Ak ju celú poznáš, nože rozpovedz:
19. Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty,
20. aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova?
21. S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní.