1. Tu Boh prehovoril z lona búrky k Jóbovi:
2. „Kto to prozreteľnosť zatemňuje zas a slovami, v ktorých vedy vôbec niet?!
3. Slabiny si opáš ako hrdina, ja sa budem pýtať, ty ma poučíš.
4. Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu znáš!
5. Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom?
6. Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný,
7. keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?
8. Ktože bránami to more uzavrel, keď sa prúdom vzdulo, zo dna vyvrelo,