16. Chápeš vari aj tú rovnováhu oblakov? To div toho, čo je múdry nesmierne.
17. Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, sotva zem na južnom vetre zastane.
18. Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?
19. Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať.
20. Či sa mu oznámi, kedy budem hovoriť, že hovorí ktosi, aj to dozvie sa?