13. Ak chce kárať azda, svoju vôľu vyplní, či byť milosrdný, aj to dosiahne.
14. Ty, Jób, týmto veciam, nože, sluchu dopraj už! Povstaň, Božím divom venuj pozornosť!
15. Chápeš, ako to Boh nado všetkým panuje, ako oblak jeho bleskom zažiari?
16. Chápeš vari aj tú rovnováhu oblakov? To div toho, čo je múdry nesmierne.
17. Ty, čo šaty sa ti celkom rozhorúčia hneď, sotva zem na južnom vetre zastane.
18. Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?
19. Daj mi teda vedieť, čo mu máme povedať, pre tmu nám nemožno viac už rokovať.
20. Či sa mu oznámi, kedy budem hovoriť, že hovorí ktosi, aj to dozvie sa?
21. Ani svetlo uzrieť teraz veru nemožno, oblaky ho totiž celkom zatmili. Lenže vietor vanie, už ich zasa rozháňa,
22. od severu ide zlato akoby, kolo Boha vidno slávu úžasnú.
23. Všemohúceho my nikdy nedosiahneme: Mocou preveľký je, súdom takisto, ochrancom je práva, neutiskuje.
24. Preto sa ho ľudia (všetci) musia obávať, ani srdcom múdrych on si nevšíma.“