5. Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.
6. Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne,
7. zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli.
8. Keď však reťazami oni poviazaní sú, keď ich opantajú biedy povrazy,
9. potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli.
10. Uši im otvorí, aby ich tak varoval, povie, aby od zla odvrátili sa.
11. Ak počúvnu ho, potom slúžiť budú mu, dokončia aj oni v šťastí svoje dni, svoje roky tobôž v samých radostiach.
12. Lež ak neposlúchnu, jak by šli už priepasťou, pre nevedomosť oni iste zhynú.
13. Tí, čo srdce majú falošné a svárlivé, čo (ho) nevzývajú, keď ich sputnáva,
14. tým aj duša hynie, keď sú ešte chlapcami, rovnako aj život v mladom veku už.
15. Úbohosťou jeho úbohého zachráni, zjavenie mu dáva jeho súžením.
16. Z pažeráka núdze vytrhne ťa takisto, miesto toho príde blaho nesmierne a tvoj stôl bude tiež tukom oplývať.
17. Zasa nad zločincom budeš vykonávať súd, ešte tvoje ruky právo uchopia.
18. Lenže dávaj pozor, by ťa štedrosť nezviedla, odmena veľká ťa z cesty nestrhla.
19. Keď ho v biede prosíš, dá sa to s tým porovnať, keď zo síl všetkých namáhať sa budeš?