19. Keď ho v biede prosíš, dá sa to s tým porovnať, keď zo síl všetkých namáhať sa budeš?
20. Ani po tej noci túžiť veru nemôžeš, na ich miesto prídu iné národy.
21. K neprávosti teda varujže sa privoliť, lebo práve preto bieda stihla ťa.
22. Hľa, aj svojou mocou Boh je veľmi vznešený! Ktorý učiteľ je taký ako on?
23. Ktože jemu určí, ako má sa zachovať? Kto mu smie povedať: »Krivdu spáchal si!«?
24. Spomeň, by si stále jeho dielo velebil, ktoré (všetci) ľudia ospevujú ver’,
25. na ktoré sa díva každý človek s obdivom, ľudia na ne hľadia iba zďaleka!
26. Pán jak vznešený je, to už ani nevieme, počet jeho rokov zmerať nedá sa.
27. Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia.
28. Potom oblaky ho vypúšťajú (zo seba), a tak v kvapkách prší hojne na ľudí.
29. Kto môže pochopiť, jak sa mračná vznášajú, stanu jeho taktiež hukot dunivý?
30. Veď on svoje pary nad ním porozostieral, morské hĺbky (nimi) pozahaľoval.