1. Elihu pokračoval a vravel:
2. „Pozhovej mi trochu, ja ťa zaraz poučím, veď sú ešte Božie slová na prospech!
3. Svoje vedomosti doširoka rozviniem, by som svojho Tvorcu ospravedlnil.
4. Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.
5. Hoci Boh je iste svojou mocou nesmierny, nepohrdne nikým srdca čistého.
6. Neponechá veru ničomníka nažive, súdne právo zasa biednym poskytne,
7. zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Lebo aj kráľov on na prestol uviedol, navždy dosadil ich, lenže spyšneli.
8. Keď však reťazami oni poviazaní sú, keď ich opantajú biedy povrazy,
9. potom ich počiny on im zaraz odhalí, aj ich previnenia, že ver’ spyšneli.