9. Veď on (vlastne) tvrdil: »Neosoží človeku, ak si nažíva on s Bohom v priateľstve.«
10. Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho,
11. bo on podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu), jak sa človek správa, tak aj zaobchádza s ním.
12. To už naozaj nie, Boh zlo veru nerobí. Všemohúci nedá právo povaliť.
13. Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať?
14. Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si,
15. všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil.
16. Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajže:
17. Či by vládnuť mohol ten, kto právom pohŕda? Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého?
18. Toho, ktorý rečie: »Lotor!« kráľovi, veľkomožným zasa: »Bezbožníci (ste)!«?
19. Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
20. O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára.