28. Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho, výkriky úbohých vždycky počuje.
29. Keď však odpočíva, kto ho môže odsúdiť, keď zakryje si tvár, kto ho uvidí?
30. Bedlí nad národom aj nad každým človekom, aby k vláde nikto z tých sa nedostal, ktorí národ iba kruto sužujú.
31. No ak Bohu zlosyn povie: »Bol som zvedený, nikdy sa už zlého nedopustím ja.
32. Dokiaľ nepochopím, nože, ty ma poučuj, ak som spravil chybu, už ju nespácham,«
33. podľa tvojej mienky má ho ihneď odmeniť, pretože sa rúhaš (Bohu samému)? Veď si ty sám začal, ja nie, veru, zaiste, čo si sa dozvedel, porozprávajže!
34. Mužovia mi umní takto budú hovoriť, každý múdry človek, čo ma počuje:
35. »Jób ver' nerozpráva, jak sa svedčí na vedu, jeho slová isto nie sú rozvážne.
36. Lenže Jób tiež bude preskúmaný naskrze pre tie reči svoje, hodny hriešnikov,
37. bo si on hromadí vinu jednu na druhú, zo svojich priestupkov smeje sa tu pred nami, množí svoje slová proti Pánovi.«“