19. Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
20. O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára.
21. Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
22. Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo.
23. Neurčuje nikdy človekovi lehoty, by sa dostanovil na súd pred Boha.