13. Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať?
14. Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si,
15. všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil.
16. Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajže:
17. Či by vládnuť mohol ten, kto právom pohŕda? Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého?
18. Toho, ktorý rečie: »Lotor!« kráľovi, veľkomožným zasa: »Bezbožníci (ste)!«?
19. Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú:
20. O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára.
21. Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.
22. Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo.
23. Neurčuje nikdy človekovi lehoty, by sa dostanovil na súd pred Boha.
24. Veľkomožných zničí on bez vyšetrovania, iných na ich miesto ustanoví hneď.
25. Jemu dobre známe sú všetky ich počiny, v noci ich podvráti, budú zdrvení.
26. On ich iste skrotí ani dákych zločincov na mieste tom, čo je všetkým na očiach,
27. bo sa oni takto odvrátili od neho, ani jednu z jeho ciest uznať nechceli.
28. Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho, výkriky úbohých vždycky počuje.
29. Keď však odpočíva, kto ho môže odsúdiť, keď zakryje si tvár, kto ho uvidí?