1. A Elihu vravel:
2. „Nože, moje slová počúvajte, mudrci, vy, učenci, tiež mi sluchu dožičte,
3. lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie.
4. Stanovme si teda, čo spravodlivé je, a to čo je dobré, vedzme vospolok.
5. Jób tu totiž hovoril: »Ja spravodlivý som, ale moje právo Boh mi odoprel.
6. Hoci v práve som ja, akoby som cigánil, z rán sa nevystrábim, bár som bez viny.«
7. Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi, čo by ani vodu píjal rúhanie,
8. ktorý by sa spolčil hoci so zločincami, ba aj ku hriešnikom by sa pridružil?
9. Veď on (vlastne) tvrdil: »Neosoží človeku, ak si nažíva on s Bohom v priateľstve.«
10. Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho,
11. bo on podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu), jak sa človek správa, tak aj zaobchádza s ním.
12. To už naozaj nie, Boh zlo veru nerobí. Všemohúci nedá právo povaliť.
13. Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať?
14. Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si,
15. všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil.