4. Utvoril ma predsa Boží dych rovnako, mňa Všemocného duch taktiež oživil.
5. Ak len teda môžeš, nože, daj mi odpoveď, pripravže sa (zaraz), staň si predo mňa!
6. Nuž, hľa! Pred Bohom ver’ som ja taký ako ty, tiež som umiesený z hliny hrnčiarskej.
7. Nuž tak ťa strach zo mňa nijak desiť nemôže, nepadne mi ruka ťažko na teba.
8. Ty si mi do uší (stále) toto hovoril, ja som zasa počul hlahol tvojich slov:
9. »Ja som iste čistý, ja som bez viny, ja som bez úhony, ja som bez hriechu.
10. Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku, za svojho nepriateľa ma pokladá,
11. preto moje nohy vkladá teda do klady, dáva pozor taktiež na každý môj krok.«
12. V tomto nemáš pravdu, túto ti dám odpoveď: Boh je od človeka väčší oveľa.
13. Akože si jemu mohol robiť výčitky, že ti na slovo každé neodvetil?
14. Veď Boh hovorieva iba raz len jediný, neopakuje nič znova po druhé.
15. V spánku (obyčajne) a tiež v nočnom videní, keď už ľudí chytá úmor hlboký, keď si v noci oddychujú na lôžku,
16. vtedy ušiam ľudí dáva svoje zjavenia a svojimi znameniami desí ich.
17. Aby od spurnosti človeka on odvrátil, svoje diela často pred ním ukrýva.
18. Veď on jeho dušu zachraňuje pred hrobom, by mu život do priepasti nepadol.
19. Na jeho lôžku ho varuje on bolesťou, triaškou ustavičnou kosti jeho tiež,
20. že si jeho život aj ten chlieb už zošklivil jeho duša (nechce) chutnú poživeň.