14. Veď Boh hovorieva iba raz len jediný, neopakuje nič znova po druhé.
15. V spánku (obyčajne) a tiež v nočnom videní, keď už ľudí chytá úmor hlboký, keď si v noci oddychujú na lôžku,
16. vtedy ušiam ľudí dáva svoje zjavenia a svojimi znameniami desí ich.
17. Aby od spurnosti človeka on odvrátil, svoje diela často pred ním ukrýva.
18. Veď on jeho dušu zachraňuje pred hrobom, by mu život do priepasti nepadol.
19. Na jeho lôžku ho varuje on bolesťou, triaškou ustavičnou kosti jeho tiež,
20. že si jeho život aj ten chlieb už zošklivil jeho duša (nechce) chutnú poživeň.
21. Jeho telo takto očividne tratí sa, jeho kosti schudli, až ich nevidno.
22. Jeho duša takto k hrobu priblížila sa, jeho život isto k mŕtvych obydliu.
23. Ale ak s ním vtedy bude (Pánov) služobník, jeden tlmočník to medzi tisícmi, aby človekovi povinnosti oznámil,