12. V tomto nemáš pravdu, túto ti dám odpoveď: Boh je od človeka väčší oveľa.
13. Akože si jemu mohol robiť výčitky, že ti na slovo každé neodvetil?
14. Veď Boh hovorieva iba raz len jediný, neopakuje nič znova po druhé.
15. V spánku (obyčajne) a tiež v nočnom videní, keď už ľudí chytá úmor hlboký, keď si v noci oddychujú na lôžku,
16. vtedy ušiam ľudí dáva svoje zjavenia a svojimi znameniami desí ich.
17. Aby od spurnosti človeka on odvrátil, svoje diela často pred ním ukrýva.
18. Veď on jeho dušu zachraňuje pred hrobom, by mu život do priepasti nepadol.
19. Na jeho lôžku ho varuje on bolesťou, triaškou ustavičnou kosti jeho tiež,
20. že si jeho život aj ten chlieb už zošklivil jeho duša (nechce) chutnú poživeň.
21. Jeho telo takto očividne tratí sa, jeho kosti schudli, až ich nevidno.
22. Jeho duša takto k hrobu priblížila sa, jeho život isto k mŕtvych obydliu.
23. Ale ak s ním vtedy bude (Pánov) služobník, jeden tlmočník to medzi tisícmi, aby človekovi povinnosti oznámil,
24. bude mať s ním sústrasť, prehovorí on: »Vysloboďže ho ty, aby nešiel do hrobu, za jeho dušu som našiel výkupné.«
25. Jeho hlas mladosťou potom sa osvieži, navráti sa do dní svojho junáctva.
26. Bude vzývať Boha, on si ho zas obľúbi, na jeho tvár budú hľadieť s radosťou. Tak on spravodlivosť vráti človeku.
27. Toto ľuďom povie, takto bude hovoriť: »Veru, ja som zhrešil, právo zvrtol som, nebolo mi to však nijak na osoh.