7. Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.
8. Veď to v človekovi Pánov dych je zaiste, dych Všemohúceho, ktorý dáva rozvahu.
9. Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
10. Preto som povedal: Nože, vypočujte ma, vedomosti svoje aj ja oznámim!
11. Hľa, na vaše reči som ja čakal doteraz, napínal som uši na vaše názory. Zatiaľ, čo ste (takto) slová vhodné hľadali,
12. ja obracal na vás svoju pozornosť. Lenže Jóba nikto už viac nepresvedčuje, nikto z vás mu správne neodpovedá.
13. Nevravte si teda: »My našli sme už múdrosť, Pán sám poučil nás, človek veru nie.«