9. Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
10. nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.
11. Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.
12. Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.
13. Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,
14. čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
15. Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
16. Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?
17. Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?
18. Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.
19. Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,
20. či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?
21. Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,