5. Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila,
6. nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!
7. Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,
8. nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa!
9. Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
10. nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.
11. Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.
12. Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.
13. Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,
14. čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?
15. Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
16. Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?
17. Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?
18. Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.
19. Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,
20. či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?
21. Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,
22. nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!