16. Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?
17. Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?
18. Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.
19. Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,
20. či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?
21. Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,
22. nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!
23. Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.
24. Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
25. Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
26. Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
27. či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali?
28. To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.
29. Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?
30. Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.
31. Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?«
32. Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.
33. Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som,
34. bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?
35. Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,