15. Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!
16. Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil?
17. Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?
18. Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.
19. Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára,
20. či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?
21. Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,
22. nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!
23. Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.
24. Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«?
25. Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?
26. Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,
27. či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali?
28. To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.