8. tí zlosynovia, čo ani mena nemajú, čo z krajiny ich bičom vyhnali.
9. A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.
10. Ja hnusím sa im, rozpŕchli sa predo mnou a nebáli sa pľuť mi do tváre.
11. Veď ten ma trápi, čo si putá rozviazal, a ten, čo uzdu z úst si vyhodil.
12. Už po pravici svedkovia sa dvíhajú a do slučky mi nohy lapajú i nasypali hrádzu proti mne.
13. Chodník mi boria, by mohli ma zahubiť, a pochodujú, nik im nebráni.
14. Už prichádzajú sťaby šírym prielomom a sem sa rútia, krytí troskami.
15. Nuž dorážajú na mňa hrôzy ukrutné, aj dôstojnosť mi vetrom šľahajú a ako oblak spása ušla mi.
16. Tak sa duch môj teraz rozplýva nado mnou a súženia dni zachvátili ma.
17. Moje kosti sú v noci naskrz zdrvené a moje žily spánku nemajú.