24. Však na biedneho som ruku ja nevztiahol, keď v tvŕdzi žiadal pomoc odo mňa.
25. Či s tým som nelkal, koho dni sú pretrpké, duša mi s biednym sústrasť nemala?
26. Dobre som čakal, lenže prišlo nešťastie, svetlo som úfal, prikvitla však tma.
27. Hej, neprestajne vrú už moje útroby, dni súženia mne dostavili sa.
28. Hoc slnca nieto, ohorený blúdievam a pred všetkými vstávam, nariekam.
29. Veď stal som sa už bratom samých šakalov a spoločníkom pštrosov (na púšti).
30. Už koža zo mňa odpadúva zhorená a horúčka mi kosti spálila.
31. Nuž moja lutna iba nárek (vydáva) a píšťala zas plač len hlasitý.