1. Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.
2. A rúk ich sila načo veru bola mi? Veď mohúcnosť ich celkom poklesla
3. i núdzou veľkou, hladom ukrutným: Tí obhrýzali v stepi trávy korienky, im matkou bola skaza, sama púšť.
4. V kroví si natrhali lobody a chlebom bol im koreň borievky.
5. Ich vyháňali z ľudskej spoločnosti aj, jak na lupičov na nich kričali.
6. Iba do výmoľov sa mohli uchýliť a do dier zeme, do skalných jaskýň.
7. Nuž po húšťavách oni teda kvílili a krčili sa v kruhoch bodľačia,