2. Takto bedákal:
3. „Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, aj noc, keď povedali: »Chlapca počala!«
4. Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil a Pán naň z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu už nesvitlo!
5. Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty a čierny oblak (bár) by ho prikvačil i schvátili ho hrôzy zatmenia!
6. Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, by ku dňom rokov vôbec nepatril a do počtu mesiacov neprišiel!
7. Bár by oná noc bola celkom neplodná, by nezaznel v nej jasot radostný!
8. A bodaj by ju zaklínači prekliali, hoc krokodíla schopní vydráždiť.
9. Bár by zhasli hviezdy za jej súmraku, by na lúč svetla darmo čakala, ba ani zora (čo) by jej nevzišla!
10. Veď neprimkla mi brány z lona matere a spred očí mi biedy neskryla!
11. Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?!
12. Nač ma pritúlili kolená (otcove), načo ma prsia (matkine) kojili?!
13. Mal by som pokoj, keby som bol hneď zadriemal, a odpočinok, keby som bol usnul
14. tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali;
15. s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili.
16. Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit!
17. Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;
18. aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac.