15. s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili.
16. Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit!
17. Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;
18. aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac.
19. Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú a otrok pána pozbavený je.
20. Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?!
21. Oni smrť si žičia, a ona nechodí, hoc jak skrytý poklad ju hľadajú;
22. jasavú by pocítili radosť a plesali by, že už našli hrob.
23. Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil?
24. Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie,
25. bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti.
26. Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie…“