1. Zaiste striebro má svoje náleziská a zlato miesto, kde ho vyplavujú.
2. Železo zo zeme dobývajú taktiež a tvrdý kameň obráti sa na meď.
3. Temnotám hranice oni vymerali a dolujú už až po najďalšie medze i kamenie ver’, kde temravy, tône.
4. Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.
5. Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo, je všetko ako ohňom spustošené.
6. V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,
7. sú zasa chodníky, že ich orol nezná a nezbadá ich ani oko supa.
8. Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).
9. Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.
10. Kanály povytesávali v skale a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.
11. Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.
12. Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?
13. Jej cenu nepozná ani jeden človek a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.
14. Hĺbka vraví: »Vo mne nie je veru« a more hovorí: »Ja ju tobôž nemám.«