1. Tu Jób začal opäť hovoriť:
2. „Ako žije Boh, čo odobral mi právo, a Všemohúci, čo ma roztrpčil,
3. kým vo mne duša ešte bude, kým v mojich nozdrách trvá Boží dych,
4. nuž moje pery nepovedia neprávosť, ani môj jazyk nepreriekne lož.
5. Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal, kým dýcham, nedám si vziať statočnosť.
6. Som v práve iste, toho nevzdávam sa, mňa za dni moje srdce nekarhá.