8. Aj premočení sú horskými pľušťami, bez prístrešia túlia sa ku skale.
9. Už od pŕs matky lúpia oni siroty a biedneho krm berú za záloh.
10. Tak chodia nahí, lebo šaty nemajú, a vyhladnutí snopky vláčia si.
11. Aj olej tlačia medzi dvoma kameňmi a hoc lisy šliapu, hynú od smädu.
12. Ba zo (všetkých) miest zmierajúci vzlykajú a pomoc žiada duša zranených, Boh si však ich modlitby nevšíma.
13. To títo sú odporcami Svetla, jeho cesty neuznávajú a na jeho dráhu sa nevrátia:
14. Už na svitaní vstáva vražedník a zabíja núdznych bedárov; a v noci sa ako zlodej dobýja.
15. Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: »Ani oko ma nevidí!« a tvár si halí závojom.
16. Do domu sa za tmy vlámava a cez deň sa zamyká. Títo všetci nepoznajú svetlo,
17. lebo ranný svit im tieňom iba je a keď rozodní sa, hrôza schvatne ich.
18. Na hladine vody trieskou ľahkou sú, aj ich polia v kraji sú prekliate, nejdú im lisovníci do viníc.
19. Teplo, úpal vysuší snehové vody, podsvetie však zasa tých, čo pášu hriech.
20. Lono, ktoré ho počalo, zabudne naň, jeho sláva sa nebude spomínať. Ako strom sa zlomí hriešnosť ver'!