5. Či nie preto je veľká tvoja zloba, že sú tvoje viny bez hraníc?!
6. Od bratov si bezdôvodne brával záloh, z nahých taktiež odev si strhával.
7. Ani žíznivým si nedal vody, odoprel si lačným (skyvu) chleba.
8. Veď zem patrí mužovi, čo päsť má mocnú, obľúbenec môže sídliť na nej!
9. Vdovy si prepúšťal s prázdnou dlaňou a sirotám si lámal ramená.
10. Nuž hľa, prečo osídla sú vôkol teba prečo ťa des zachvacuje náhly!
11. Svetlo sa ti stmilo, nevidíš už a príval vôd ťa zakrýva.
12. Na výsostiach nebies vari nieto Boha? Hlavu hviezd si pozri! Vysoko sú.
13. Ty si však povedal: »Čože Boh vie?! Azda spoza mračien môže súdiť?
14. Oblaky mu clonia, nevidí nič, po obvode nebies sa prechádza.«
15. Chceš sledovať chodník dávnoveku, po ktorom si išli ľudia zloby?
16. Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,
17. čo kričali Bohu: »Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?«
18. A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.
19. Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný:
20. »Nevyšiel im majetok na skazu už a zvyšky po nich nepohltal oheň?«