17. čo kričali Bohu: »Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?«
18. A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.
19. Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný:
20. »Nevyšiel im majetok na skazu už a zvyšky po nich nepohltal oheň?«
21. Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním, len tak prospejú ti tvoje zisky.
22. Prijmi ponaučenia z úst jeho, jeho slová si vlož do srdca!
23. Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu,
24. hrudu zlata ako prach si ceniť budeš, z bystrín ofírských jak skálie dajaké,
25. lebo Všemocný ti bude hrudou zlata, stane sa ti kopcom zo striebra.
26. Hneď sa budeš kochať vo Všemocnom, k Bohu pozdvihneš svoj obličaj;
27. budeš ho vzývať a vyslyší ťa a ty splníš jemu svoje sľuby.
28. Hocčo si umieniš, zdarí sa ti, na cestách ti bude žiariť svetlo.
29. Bo pyšného nafúkanca ponižuje, kto však oči klopí, toho spasí on.
30. Zachraňuje nevinného človeka; pre čisté ruky sa zachráni.“