14. Oblaky mu clonia, nevidí nič, po obvode nebies sa prechádza.«
15. Chceš sledovať chodník dávnoveku, po ktorom si išli ľudia zloby?
16. Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,
17. čo kričali Bohu: »Odíď od nás! Čo nám môže Všemohúci spraviť?«
18. A to on im plnil domy blahom, hoci sú mu ďaleké cesty zlých.
19. Spravodliví vidia to a radujú sa, môže sa im vysmiať nevinný:
20. »Nevyšiel im majetok na skazu už a zvyšky po nich nepohltal oheň?«
21. Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním, len tak prospejú ti tvoje zisky.
22. Prijmi ponaučenia z úst jeho, jeho slová si vlož do srdca!
23. Ak sa vrátiš k Všemocnému a pokoríš sa, vzdiališ prevrátenosť zo svojho stanu,
24. hrudu zlata ako prach si ceniť budeš, z bystrín ofírských jak skálie dajaké,
25. lebo Všemocný ti bude hrudou zlata, stane sa ti kopcom zo striebra.
26. Hneď sa budeš kochať vo Všemocnom, k Bohu pozdvihneš svoj obličaj;
27. budeš ho vzývať a vyslyší ťa a ty splníš jemu svoje sľuby.
28. Hocčo si umieniš, zdarí sa ti, na cestách ti bude žiariť svetlo.