1. Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2. „Vari je človek na osoh Bohu?! Osoží len sebe, kto má rozum.
3. Má Všemohúci radosť, že si statočný, a zisk z toho, že si lepšíš svoje cesty?
4. Azda tresce ťa pre tvoju bohabojnosť, dáva sa preto s tebou do sporu?
5. Či nie preto je veľká tvoja zloba, že sú tvoje viny bez hraníc?!
6. Od bratov si bezdôvodne brával záloh, z nahých taktiež odev si strhával.
7. Ani žíznivým si nedal vody, odoprel si lačným (skyvu) chleba.
8. Veď zem patrí mužovi, čo päsť má mocnú, obľúbenec môže sídliť na nej!