4. Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť?
5. Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa!
6. Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď.
7. Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?
8. Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom.
9. Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi.
10. Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá, teľné kravy im nikdy nezvrhnú.
11. Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú a ich deti tiež môžu tancovať.
12. Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú.
13. Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne,
14. hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.
15. Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«
16. Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?