15. Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«
16. Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?
17. Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,
18. by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil?
19. Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil!
20. Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho!
21. Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?!
22. Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi!
23. No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný,
24. bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež.
25. Lež s trpkou dušou onen zas umiera a neokúsil, čo je blahobyt.
26. Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú.
27. No dobre poznám myšlienky už vaše i plány, čo vy na mňa kujete.
28. Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov a kdeže je stan, kde bývali zlí?