14. hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.
15. Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«
16. Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?
17. Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých,
18. by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil?
19. Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil!
20. Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho!