1. Jób odpovedal:
2. „Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu.
3. Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!
4. Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť?
5. Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa!
6. Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď.
7. Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?